Hranica dažďa

První slovenská vítězka SuperStar (z roku 2005) dokázala svou tvorbou ještě dříve než Aneta Langerová, že je jí popový rybníček malý. Směrem ke komorní tvorbě na pomezí šansonu, folku a jazzu se vydala už před deseti lety na albu Nebotrasenie a tyto snahy potvrdila v roce 2014 velmi silnou nahrávkou Oknom. Mezitím si s úspěchem vyzkoušela křehké vánoční album, kolekci ukolébavek a díky její účasti v projektech Michala Horáčka víme, jak dokonale zvládá českou výslovnost včetně obtížného „ř“. Nyní přichází opět po pěti letech s řadovým albem, pod kterým je vedle ní podepsán její dvorní klavírista (a také akordeonista) Daniel Špiner.

I když spolu Koščová a Špiner vystupují i jako duo, na albu se podíleli i další hudebníci: Peter Tomko (kytara, banjo), Peter Katina (akordeon), Adrián Harvan (klarinet) a také smyčcové kvarteto. Již z tohoto výčtu je zřejmé, že Koščová zůstává i tentokrát věrna akustickému zvuku, nahrávka je opět komorní a křehká, produkovaná tak, aby co nejvíc vynikl zpěvaččin silný hlas. I když totiž texty na albu obstojí samy o sobě (většinu napsala zpěvačka sama, v jednom případě pokračuje osvědčená spolupráce se Sylvií Kaščákovou) a jiné interpretce by je stačilo odvyprávět, Koščová je skutečná zpěvačka, jejíž hlas zaujme v meditativní poloze ( Rozfúkané), v hravém dialogu s akordeonem (Milý môj) i v kvalitním popovém šansonu (Hranica dažďa). Důležité je i to, že náměty písní rozhodně nejsou tuctové; například Tanči není roztančená hitovka, ale posmutnělý valčík o tom, „co zbyde po lásce“.

Katarína Koščová se na své hudební dráze odklonila od popu coby komerční hudby. Kdybychom se však v našich zeměpisných šířkách nad slovem pop nerděli a nevnímali je jako něco povrchního a nepatřičného, mohli bychom uzavřít tím, že si našla na popové scéně svůj vlastní komfortní, decentní, nenápadný prostor. A velmi jí to v něm svědčí.

Nahrávka pozostávajúca z trinástich skladieb sa podľa Koščovej nesie v pochmúrnejšej jesennej atmosfére. "Je to zvláštne, ale ja asi neviem písať veselé pesničky. Aj tento album je taký. Celý jeho zvuk je jesenný, vyslovene sa hodí k tomuto ročnému obdobiu. Mám pocit, že celá naša tvorba je taká nejaká jesenná, aj sa v tom dobre cítime," povedala Koščová v rozhovore pre agentúru SITA. "Ja som skôr baladický typ, mám naozaj veľa rôznych balád a takých ťaživejších skladieb. Tento album je možno špeciálny v tom, že síce sú tie pesničky v prvotnej myšlienke a v textoch smutné, ale sú tam aj tanečnejšie a dynamickejšie skladby," uviedla.

V jednotlivých songoch sa pritom sympatická speváčka sama často pasuje s rôznou dynamikou hlasu. "Asi som bola pri tomto albume odvážnejšia aj v rámci vlastného prejavu. Ja zvyknem tvoriť pesničky tak, aby sa mi hlavne dobre spievali na koncertoch. Robím to z vlastnej skúsenosti. Pri predchádzajúcich dvoch albumoch som totiž šla aj do piesní, ktoré sa mi potom naživo dobre nespievali, až som ich napokon nespievala už vôbec. Tomu som sa chcela vyhnúť. Som typ autora a interpreta, ktorý sa rád pohybuje vo svojej komfortnej zóne, ani som nikdy nemala rada také tie veľmi ukričané pesničky, akurát teraz som napísala niektoré také, kde sa to bez toho úplne nedalo, nejaký ten protest song a tak. Tam sa žiadalo na tom hlase tak trošku pridať. Občas som teda vyliezla zo svojej škatuľky a zakričala si alebo som prešla z plného hlasu do falzetu. Myslím však, že to nie je prehnané," usúdila 37-ročná Prešovčanka.

Tematicky je album podľa nej celkom rôznorodý. "V niekoľkých piesňach sa zaoberám časom vo všeobecnosti, tým, koľko máme času a tým, ako plynie, ako uteká. To je taká téma, ktorá ma sprevádza celý život. Potom sa tam občas objaví leitmotív vody, ten je často prítomný aj v tvorbe Martina Geišberga, s ktorým spolu občas vystupujeme. A voda je živel, ktorý tiež akoby súvisí s nejakým plynutím a očistou. Potom sa vo dvoch či troch skladbách zaoberám spoločenskou situáciou a zaradila som na album aj jeden eko protest song. Tieto protest songy, to je niečo, v čom cítim, že sú moje limity už vyčerpané. Stále mám pocit, že v nich neviem uchopiť tú poetiku tak, ako by som chcela. No a potom sú na albume aj klasické baladické vzťahové záležitosti," vymenovala Koščová.

Nová nahrávka vznikala, ako tvrdí, veľmi pomaly a postupne, pričom silným momentom, ktorý ju pohol k tvorbe, bolo pritom štipendium z Fondu na podporu umenia. "To ma, pravdupovediac, zachránilo. Dokopalo ma k tvorbe, inak by som sa nerozhýbala asi ešte veľmi dlho. Síce som vedela, že by bolo už treba niečo robiť, no nedokázala som sa k tomu dostať. Toto bolo ako v škole, keď musíte odovzdať domácu úlohu. Ja potrebujem mať na tvorbu a odovzdanie projektu ohraničený čas, vtedy to ide," priznala.

Speváčka a skladateľka Katarína Koščová vydáva po piatich rokoch nový album s názvom Hranica dažďa. Novinkový album na etikete Slnko Records ponúka 13 piesní, sú nimi Hranica dažďa, Pred potopou, Čo zostane, Tanči, Ako mi je, Hra, Súkromná hodina smútku, Milý môj, Soľná jaskyňa, Náš príbeh, Málo, Rozfúkané a Zůstalo ticho.