Info: Kykyrý - Martin Chrobák - Hudba (sk)

fotka

Jana Vébrová – Kykyrý
Indies Scope Records
****1/2

Po prechode na druhý svet stáli ľudia v dvoch radoch. Na začiatku toho prvého vítal anjel každého príchodzieho slovami: „Vitajte v nebi, nech sa páči harfu!“ Pri bráne ku ktorej smeroval druhý rad odbavoval čakajúcich podivný chlapík v poľovníckom klobúku takto: „Vitajte v pekle, tu máte akordeón!“


 Pri zoznámení s prvým oficiálnym albumom Jany Vébrovej sa mi v podvedomí vybavil tento kreslený vtip z istého nemeckého hudobného časopisu, ako primeraná metafora k voľbe nástroja, ktorá čo-to napovedá o smerovaní človeka už na tomto svete. Akordeón v Janiných rukách je však len doplnkom jej nezameniteľnej osobnosti a hlasu. Čertíci vyskakujúci z jej pesničiek nám ponúkajú svoje ramená s neodolateľným šarmom. Neočaria nás žiadne sladkasté a chytľavé melódie, ani vtipné pointy v zrozumiteľných textoch, vďaka ktorým by sme im mohli sadnúť na lep aj bez obsažnosti. Pokiaľ platí, že „umenie, ktoré nehrá na nervy nie je umenie“, potom Vébrovej tvorba má tie najlepšie predpoklady byť za umenie považovaná. Je pomerne drsná a jej počúvanie nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. K jej posolstvu sa treba sa prepracovať, za čo sa nám však dokáže odmeniť postupným a dlhodobým uvoľňovaním nových, zaujímavých detailov. Objavujú sa v slovách, zvuku i hudbe, ale to, čo zapôsobí v prvom pláne je Janin spevácky prejav, špeciálne jeho dramatická rovina. Výraz a odovzdanie sa sú natoľko silné a farebné, že spevácke danosti, podobne ako obsah jej piesní, si uvedomíme až dodatočne. Hudobná i zvuková forma sú vo vzájomnej harmónii, ktorá dramatickosť Janinho spevu ešte umocňuje.


 Nezanedbateľným kladom albumu je vyrovnaný zvuk a vyvážený pomer informácií. Oboje nenápadne ale trefne vystihuje a dotvára atmosféru pesničiek. Na nahrávaní sa okrem Jany podieľali ešte bubeník a perkusionista Miloš Dvořáček, ako aj ďalší akordeonista, univerzálny hudobník a (spolu)autor Ivan Acher, ktorý pravdepodobne stál v dobe vzniku CD za Janou ako šedá eminencia a katalyzátor jej tvorivého procesu. Zdá sa, že ich cesty sa pretli v istom časo-priestorovom bode a názorová príbuznosť zmazáva aj rozdiely medzi pesničkami toho či onoho autora, zo skúseností však vieme i to, že výrazné osobnosti si časom hľadajú vlastnú cestu a zmena je pre ne symbolom života. Zatiaľ pôsobí toto spojenie sympaticky a účinnosť skladieb sa posilňuje aj v bodoch, kde sa k sólovému podaniu speváčky s akordeónom pridávajú ďalšie hlasy a zvuky.


 V pesničkách nehrá naraz veľa nástrojov, ale nejedná sa ani o jednoduchú nahrávku v reálnom čase. Jednotlivé hlasy aj zvuky sa pohrávajú s veľkým dynamickým rozsahom a predsa sa tu nič neutápa ani vzájomne neprekrikuje. O nenápadne pozoruhodný zvuk albumu sa postaral Broněk Šmíd v brnenskom štúdiu vydavateľstva Indies.
 Pri pokuse o Vébrovej žánrové zaradenie by sme mohli hovoriť o alternatívnej world-music s koreňmi v českom undergrounde. Na to, že Jana je iba dvadsiatnička, naväzuje nečakane vyzrelým spôsobom na predošlé generácie umelcov ako Vašek Koubek, Dagmar Andrtová Voňková alebo Iva Bittová.


 O Vébrovej sa hovorí často, že je, a ešte častejšie, že vôbec nie je ako Radůza. Okrem prvoplánového oslieho mostíka „feminy s akordeónom“ som na platni našiel snáď len dva odkazy na to, že k Vébrovej inšpiráciám patrí aj osobnosť Radůzy. Najčitateľnejšie pôsobí príbuzný intervalový a harmonický pôdorys pesničky Buřtguláš, ako aj jej celkový panslávsky charakter. Druhou spojkou je exaltovaný spev s hrdelným skreslením v pesničke Tostese spletla.


 V súvislosti s Janiným expresívnym spevom sa hovorí aj o rezervách v zrozumiteľnosti. Je faktom, že nie všetkému je rozumieť na prvý krát, nie je to však vinou artikulácie, ako skôr obsahu textov. V tých sa kde-tu vyskytujú slová viac zvukomalebné, alebo postavené mimo bežný kontext tak, že ucho stráca automatickú orientáciu a schopnosť podvedomej korektúry. Podstatnejším faktom však je, že väčšina textov na platni jasne ukázala Janino smerovanie aj identitu. Možno ešte nevidí cieľ, ale cesta k nemu je už zrejmá. Najlepšie to badať na výraze a vyspelej interpretácii, ktoré sú jasným prízrakom, že jej osobnosť sa definitívne vykľula zo škrupiny a teraz si už na slnku iba dosúša svoje páperie. K výhradám by sa mohli zaradiť niektoré detaily v textoch i to, že kde-tu ešte čosi presvitne cez kopirák. Viaceré prirovnania sa ponúkajú priam automaticky, ale vzápätí je zrejmé, že Janinou cestou nie je stavanie na epigónstve. Najsilnejšia je tam, kde je sama sebou - v presvedčivosti prejavu a vo vierohodnosti zvolenej cesty. Nenájdeme tu žiadne varianty hip-hopového naparovania sa ani popovej vypočítavosti a prikrášľovania reality. Prostredie Vébrovej a Acherových pesničiek je prírodné. Ich postavy nenosia módny outfit z nekrčivých materiálov, ale skôr obnosené odevy z bavlny, ľanu či peria. Nebývajú v novostavbách ale v starých kamenných domoch a na hospodárskych statkoch.Témy pesničiek sú často baladické, vzťahy nie sú bezkonfliktné ani idylické, aj keď by si to hlavné postavy možno priali. Príroda sa s civilizáciou nemazná, po stenách vzlína vlhkosť, v kútoch bujnie pleseň a hnacím motívom života je smrť. Album Jany Vébrovej je plný kontrastov, ale aj odtieňov medzi čiernou a bielou.

Martin Chrobák

 




Další zprávy

O NÁKUPU
© Indies Scope

IČ 105 34 181     /     Dolní Loučky 191     /     594 55  Dolní Loučky u Brna

příměstský tábor Brno