Tak z tejto foršničky by boli určite úprimne vytešení páni Alfred Jarry a Tristan Tzara, zakladatelia patafyziky a hnutia dada. Len si to predstavte: na chalupe U čerta v takmer opustenej podještědskej dedinke Padouchov sa zídu dvaja muzicírujúci uletenci, aby tu nakrútili album a prizvú si k tomu prostredníctvom myspace spoznaného berlínskeho producenta Jayropea. Tam sa potom spoločne ládujú hriankami s masťou a cesnakom, segedínskym gulášom a všetko to zapíjajú štedrými dúškami teplého kozieho mlieka. Popod vyradený rozhlasový mixpult Studer sa im moce jazvečík Ferda, z lesa húkajú sovy a z kuchyne dolieha štrngot pohárov s práve nakladanými kyslými uhorkami. V takejto tvorivej atmosfére  vzniklo pozoruhodné pätnásťtrekové dielko so silným etnografickým posolstvom, neopočúvaným zvukom (mikrofóny AKG z roku 1948), vyhranenou koncepciou a haluznou poetikou. Pesničky sú naspievané v jazykoch nejestvujúcich národov (raz to pripomína maďarčinu – viď názov albumu, raz nemčinu či jidiš). Analógový smrad si vôbec neprekáža s digitálnymi slučkami a reverzmi, minimalistická práca s infantilnými motívčekmi zasadenými do prekvapivých kontextov pôsobí ako úlet, častejšie však ako vietor nadvihujúci bohato vyšívanú plachtu jagavej oficiálnej kultúry, pod ktorou ležia jej konzumenti vo vysokom štádiu rozkladu. To nie títo dvaja sú čudní, to my, my sme divní v tom svojom vykukávaní svojich nablblých musicboxov a šrotovaní prefabrikovaných čipsov. Občasné citácie raného Pražského výběru (napokon kto iný začal s tou hatlaninou?) sú len potvrdením kontinuity v tradícii absurdity. Netvrdím, že si to budem púšťať od rána do večera, ale ako poodhalenie možnosti vidieť veci inak, to budem mať vždy poruke, lebo jeden nikdy nevie, kedy mu z tej timbalandovskej výšivky prepne. Aj keď pre Paľa z Brezna sú to len lacné triky...

****

Dorota Zervanová
Nový Populár