Tretí album tejto prevažne dámskej skupiny vonia atmosférou brnianskej alternatívy. Hoci základy hudby Budoáru stoja na podnetoch, s ktorými prišli v 80. rokoch kapely ako Dunaj, Bittová/Fajt, Z kopce, o brnianskej scéne a jej alternatívnom pohľade na bigbít sa vedelo už od konca 60. rokov. Budoár postupne ukladá ďalšiu sedimentárnu vrstvu na kvalitné, i keď značne zvrásnené podložie. Žiadne optimistické disko. Omotanie sa okolo tradície však pomohlo Budoáru k ujasnenému názoru a neochvejnému rastu za svetlom. Charakteristická pre ich zvuk je členitá, niekedy až skackavá rytmika, expresívny, trocha štylizovaný ženský spev, vyhrávky huslí, hlas a zvukovo prostá gitara Marty Svobodovej evokujúca Freda Fritha. Budár sa vyjadruje v slede krkolomných hudobných viet, ktoré však stmeľuje spoločné cítenie, dobrá dynamika a zohratosť kapely.

.martin Chrobák

http://www.tyzden.sk/sk/kultura/hudba_recenzie30_2008.php?searchstring=