Jiří Pavlica presadzuje svoje filozofické postoje a hodnoty tak ako najlepšie vie – hudbou. Jeho posledný autorský projekt vznikol s podporou brnenských filharmonikov a ďalších spoluúčinkujúcich. Je to počin takmer wágnerovských proporcií. Pestrosť rozličných foriem a zdrojov budí červíka nedôvery i jeho apetít. Pri všetkej úcte, intenzita „chvění“ a hĺbka ryhy, ktorú v našich emóciách zanechá samotný hudobný obsah je individuálnou záležitosťou. Osobne oceňujem hlavne ono posolstvo a podnety ku komunikácii medzi zdanlivo nezlúčiteľnými dráhami. V interpretácii Pavlicovej hudby nájde spoločnú reč rešpekt k histórii a k nadčasovým etickým hodnotám skomprimovaným v čistej reči folklóru alebo poézie. Prenikneme až k spoločným koreňom rímskych a byzantských vetiev, ktoré si podávajú ruku s vierou v silu prírody symbolizovanej rezonujúcimi hlasmi altajských hostí.

Martin Chrobák, .týždeň

****