Pod značkou Tara Fuki sa ukrýva dvojica mladých dám Andrea Konstankiewicz-Nazir a Dorota Barová. Obe violončelistky a speváčky pochádzajú zo severnej Moravy, z regiónu kde sa poľština mieša s češtinou. Niet divu, že prirodzený tok tajomnej a mäkkej hudby ideálne dopĺňajú práve poľské texty Doroty Barovej. Zvuk poľštiny v intervaloch dvoch ženských hlasov za podpory páru violončiel a/alebo ďalších akustických, neraz i exotických nástrojov, vytvoril spolu so snovou až ezoterickou atmosférou Tara Fuki kompaktný celok. World music, nová akustická hudba, new age? Prevtelený Robert Wyatt? Slovanský fundament v zrkadle sveta? Z každého niečo, ale hlavne tu ide o privátnu ženskú optiku, muzikalitu, schopnosť loviť záchytné body v spoločných improvizáciách, dodávať im konkrétne kontúry a precízne ich interpretovať – či už vo forme nôt, alebo emócií.