Putovanie po stopách a drážkach Lesní zvěře napĺňalo moje nenásytné zvukové túžby už pri objavovaní ich prvého albumu. O to viac som sa tešil na ich novú nahrávku, ktorej počúvanie sa pre mňa stalo, v kontexte s jej názvom, pohyblivým sviatkom.
V našom krátkovlnom éteri len ťažko nájdeme hudobné projekty s podobnou architektúrou, budované podľa nepredvídateľných vzorcov a organizované do spletitých kompozičných postupov. Mohlo by sa zdať, že výsledkom nutne bude zhluková nahrávka, ktorej rozmotávanie docenia len hudobný hedonisti. To by však nesmelo Lesnú zvěř tvoriť trio naozaj nadaných muzikantov, ktorí svojou elektrodžezovou slobodomyseľnosťou dokážu infikovať snáď každého poslucháča s čistými ušami. Samozrejme, nemusí to byť pre každého ľahká cesta, ale na jej konci sa, k vlastnému prekvapeniu, budete chcieť opäť vrátiť na jej začiatok k titulnej skladbe albumu. Tou je klavírna suita s džezovou estetikou Shoulder Blades, kopírujúca pulzné vlastnosti riečnych meandrov.
Dvojkou albumu je skladba na niekoľko nádychov Evil Evil Eye, ktorá v čarovnom kontrapunkte striedavo servíruje neodkladný hlas so zlovestne gradujúcimi pasážami bicích nástrojov. Za ňou nasleduje vervná zvuková naháňačka Endgame s beckettovskou samovravou a s atmosférou filmov navinutých na veľkých kotúčoch.
Nahrávka sa do svojej druhej polovice láme kolembavou skladbou Razor Ray oplývajúcou orchestrálnou náladou, hudobne hravým úletom Kavka Airlines a vynikajúcou One Big Soft Spot, prinášajúcou napriek neistote a zmätku oduševnenie letieť až k bodu odkiaľ už niet návratu.
Jedinou skladbou v češtine (ostatné sú v zrozumiteľnej angličtine) je poetická meditácia Ješte je co ztratit, ktorá sa aj vďaka básnikovi Janovi Těsnohlídkovi dokáže dostať hlboko pod kožu každému, kto aspoň raz miloval.
Na tomto mieste sa možno album mohol skončiť, ale nasledujú ešte nadýchaná kompozícia Orifice a zlúčenina kombinujúca rôzne žánre s monochromatickým spevom pod názvom Skid Marks.
Tak a ešte raz. Movable Feasts je dômyselný album, ktorý napriek svojej koncepčnosti iskrí bezprostrednosťou a natruc elektronike dýcha ľudskosťou a emóciami. Každá jeho skladba je jazdou v lunaparkovom vozíku po zvukovom zámku, nikdy neviete, čím vás prekvapí, ani kam vás dovezie. A to znova a znova aj pri opakovanom počúvaní.
Pavel Strážay