CD | 249 Kč |
MP3 | 99 Kč |
FLAC+mp3 | 149 Kč |
Prostý slovenský Samko Pták je z toho najprv akomak zmätený. Je Kalná kapela, čo nahrala album Ladě? Alebo to je naopak? Áno, naopak. A potom: autorom tej skvelej fotky na obale je Laco Červenák?! Ten z vychyteného zvolenského bluesového ZVA 12-28 Bandu? A negrúli to tu tak chrapľavo na cédé nakoniec on sám, náš podpoliansky bluesový Táč Mahál krížený s Waitsom? Žeby len náhoda, táto hlasová podoba? A čo tie zvláštne, znepokojivé texty? Třístěnní úst, z outěžku jiná / bil mě vnuk, alebo Sere pes Soňa, furt enem čekám či Koulelo se koulelo / pihaté tělíčko / nedívej se na něho / stratí se ti mlíčko... Slovenský Samko Pták je skrátka nútený položiť si najprv pár otázok. Nakoniec sa to utrasie, vyjasní, ale po celkovom vypočutí zostáva otázka najväčšia: Ako to, že som doteraz nevedel, nepoznal?! Kdo způsobil..., kde soudruh udělal chybu?! Lebo Kalná, priatelia – nebudem to viac tajiť a poviem z mosta-doprosta – sa pre mňa osobne stala českým pesničkárskym albumom roka. To „pesničkárskym“ netreba brať po slovensky obvykle tak, že „folkovým“. Na Kalnej si piesne-básne požiadali o žáner samy, každá zvlášť. Áno, je tam aj taká akože do folkova: ...zbylý Jan si přál, aby si nepřával... – Česká, aj akože šansónové sa nájdu: … je to asi tím / že smutkem ohnutý hřeb / do nártu studí... – Je to asi tím alebo: … prachy žadne... kurva, robota nahovno, nikdo mě kurva nema rad... a děcka su tež jakesi divne... - Jaro. Ale rovnako samozrejme sa tu rinčí gitarami rockovo až metalovo v Sere pes Soňa a chrapľavý rev speváka a textára-básnika Michaela Kubesa aj na iných miestach akoby chcel preraziť tento novembrový smradľavý dekel nad Ostravou aj Prahou – dusíme sa všetci – a v tých najvyklenutejších polohách šľahá a páli – žahá, hovoria Česi – ako hrubá pŕhľava. A celkom na inom mieste, v inej piesni, sa ozýva tiché, nefalšované mužské vzlykanie... Kubesov spev a básne, to je tvár Kalnej, jej ksicht. Muzika je tu taká samozrejmá, tak spečená s textom a spevákom, ako to vedia len majstri muzikanti, čo sa už nepotrebujú predvádzať. V absolútnom podriadení piesni, jej duši, sú príkladní. Je to ako keď pri filme zabudnete, že tam niekde musela stáť kamera a že to niekto aj režíroval. Kalná. Láska na prvé počutie. A na druhé, tretie, sa odkrývajú ďalšie a ďalšie vrstvičky – ten nenápadný, zvláštny zborček v Lorraine, napríklad... Tak k tomuto sa budem rád vracať. Vášnivé, surové, jemné, silné, rozumom tak celkom nevysvetliteľné. Nebojím sa povedať – poetické. Píšte Ježiškovi!
Ale ešte k tej základnej otázke, kde soudruh neználek udělal chybu. Bol trochu lenivý asi, nie dosť pozorný na jemné, vzdialenejšie signály. Na inom mieste tu, zhodou okolností, píšem o vynikajúcich románoch Jura Bindzára a je to ten istý pocit: je to vôbec možné, že niečo takto dobré už tu je roky, a vie o tom len hŕstka, len tá príslovečná nemogučaja kučka?! Buďme pozornejší, nebuďme leniví, lebo zdá sa, že predsa len tu niekde, neďaleko nás, musí byť raj, ako spieval kedysi dávno Dušan Valúch z Jednofázového kvasenia.
Gaco Novomesský
http://www.novypopular.eu/np05_2011/files/ladem-znachovel-jinoch.html