V severočeskom meste pod Ještědem a jeho blízkom okolí sa sformovalo už dosť veľa predstaviteľov alternatívnej kultúry – hudobnej, filmovej, výtvarnej i spisovateľskej. Väčšinou ide o generácie s koreňmi v socializme, no korunou rozkvitnutou do komerčnej súčasnosti. Svoje urobilo sudetské dedičstvo i mágia krajiny. Ako časté východisko sa neraz javil nejaký absurdný škľab. V tejto spoločnosti je liberecký Jarret skôr výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Folkrocková skupina pokračuje v duchu elektrifikovaných kapiel Porty na sklonku minulej éry (Nerez, AG flek, S. Janoušek). Jarret sobě je tretí, živý album, akési best of softrockovej kapely s dominantnou speváčkou, mužskými vokálmi a bohatým zvukom (hosťujúca dychová sekcia). Muzikantstvo a estetika stojí nad dekadentným hľadačstvom, no okrem remesla dokáže Jarret zaujať aj pesničkami.
.martin Chrobák
http://www.tyzden.sk/sk/kultura/hudba_recenzie01_2009.php?searchstring=