will be available in english soon... Czech translation follows
Tak predsa. Slnovrat, bez zveličenia legenda slovenského folku, má prvý vlastný oficiálny album. V čase, keď si pripomína tridsať rokov od svojho vzniku. Takže debut tridsiatnika? Áno i nie. Debut to je, len pokiaľ ide o prvý spoločný album, čo iste nie je málo, no nezanedbateľná časť zo stoviek piesní už dávno koluje na rôznych nosičoch a dvoch svojpomocne vydaných cédečkách.
A ani s tým jubileom to nie je úplne kóšer, ono je tak trochu "nedožité", veď oficiálne Slnovrat fungoval len osem rokov. Ale aj proti tomu je argument - vari tie občasné, hoci väčšinou sporadické spoločné vystúpenia nie sú dôkazom jeho životnosti? A navyše, jeho členovia naďalej píšu nové pesničky a vystupujú. Najaktívnejším zostalo Jednofázové kvasenie, trio posledných mohykánov, ktorí "nesú odkaz" Slnovratu a pre mnohých sú podvedome dodnes jeho synonymom.
Ale pri tej tridsiatke možno predsa len na chvíľu zostať. Práve keď sa okolo nej pohyboval vek týchto interpretačne rozmanitých folkerov, ktorí sa združovali výlučne na názorovej báze, prežíval Slnovrat svoje hviezdne chvíle. Úspech u publika šiel ruka v ruke s uznaním odbornej kritiky. Dokonca aj tej tak trochu obávanej, pražskej, s latkou náročnosti až nepríjemne vysokou, nastavenou všetkými tými legendami českého folku, ktoré sa časom z pozície idolov presunuli do kategórie kolegov či kamarátov.
Čas ako stvorený na vydanie albumu, (teda aby sme boli doboví, vinylového elpéčka), zdalo sa. Čas áno, ale doba nie. Doba, ktorá nepotrebovala nenalinkované kultúrne aktivity, navyše s podozrivo pozitívnou diváckou a poslucháčskou odozvou. Mäkší slovenský normalizačný variant síce neposielal nepohodlných muzikantov do väzenia alebo exilu, ako sa to dialo v Čechách, ale ani občasné policajné výsluchy či zákazy koncertov neboli práve najvhodnejším argumentom pre motiváciu štátnych (a iné neexistovali) vydavateľstiev.
Pritom Slnovrat, napriek svojej podzemnej domovskej scéne v bratislavskej pivnici Divadla u Rolanda (s rozmermi 7 x 7 metrov, kde sa do hľadiska takmer symbolicky muselo prejsť cez pódium) nebol žiadnym programovým undergroundom. Ani sa naň nehral. O to viac sa jeho členovia hrali s textami, ktoré sú ťažiskom folkovej výpovede, čo publikum, lačné po inteligentnom a vtipnom spievanom i sprievodnom slove, potom na koncertoch vnímalo ako malý zázrak.
Ako to už v totalitnej dobe býva, hľadalo a "nachádzalo" skryté významy a narážky aj tam, kde neboli, no predovšetkým si v symbióze s účinkujúcimi vychutnávalo vzácny závan slobodného vnímania slobodnej tvorby. Ak sa na Slovensku zažil v 80. rokoch termín „ostrovy pozitívnej deviácie“, tak folk, a Slnovrat obzvlášť, k nim neodmysliteľne patril. Pravda, so šancou na vydanie albumu vtedy tento fakt nemal veľa spoločné. Ak áno, tak v tom, že ju ešte viac minimalizoval.
A keď sa absenciu albumu nepodarilo napraviť (hoci z mnohých iných dôvodov) ani v ponovembrovej eufórii, bolo veľmi pravdepodobné, že dôstojný hudobný dokument o Slnovrate na Slovensku proste nevznikne. Ďalšie takmer dve desaťročia to potvrdili, a na tom, že daný stav spoľahlivo trvá naďalej, nič nemení ani tento album. Vyšiel totiž v Česku.
Potešiteľný čin vydavateľstva Indies pritom možno vnímať tiež ako symbolické uzavretie oblúka, na ktorého začiatku bola inšpirácia (aj) pražským folkovým združením Šafrán.
Album s podtitulom Pesničky z rokov 1979 - 1984, ktorý sa s dlhoročným oneskorením dostáva do rúk pamätníkov, ale aj tých, ktorí atmosféru týchto koncertov nezažili má dve časti. Prvé CD je zostrihom zo zachovalých nahrávok koncertov, ktoré si väčšinou amatérsky nahrávali diváci na kazeťákoch, a tieto sa potom ďalej pretáčali na ďalšie pásky, čomu zodpovedá aj ich kvalita. Napriek tomu je v týchto nahrávkach zachytená úžasná atmosféra, reakcie publika a tak trochu aj kúsok doby, v ktorej vznikli. Druhé CD je výber zo štúdiových nahrávok, ktoré vznikali rovnako typicky pre toto obdobie. Do nahrávacích štúdií Čs. rozhlasu alebo televízie sa totiž členovia združenia dostávali načierno, tak, že ich tam zložite prepašovali priatelia, ktorí v nich pracovali. Niekoľko týchto nahrávok vzniklo tiež v štúdiu internátu na Mladej garde. Pôvodné pásy sa však väčšinou nezachovali, takže viaceré štúdiové nahrávky boli raz alebo i viackrát pretočené.
V prípade, že by Slnovrat dostal príležitosť natočiť album v čase, keď vznikli tieto nahrávky, bol by to pravdepodobne úplne iný album. Podstatné však je, že toto dvojalbum zachytáva všetkých členov Slnovratu v ich typickej polohe, s ich vlastným výrazom a vlastnej podobe interpretácie. A príjemné je, že máme konečne príležitosť zažiť ešte raz ich koncert a aspoň na chvíľu sa vrátiť do Divadla u Rolanda.
Alexander Balogh
EUR
CZK
USD