Info: Z ruky zobať - Ján Graus - Novy Popular

fotka

ZVA 12-28 je značka. Značka stará, ale dobrá. Priam ako dobrá whiskey. Táto zvolenská zrie už bezmála 20 rokov a je to poznať. Nový, v poradí tretí štúdiový album Z ruky zobať, je toho dôkazom.

„Zetvéáčko“ má za sebou bezpočet koncertov v celej bývalej federácii, paradoxne možno viac v Čechách, ako na Slovensku. Veď už to tak býva, že doma nik nie je prorokom. Ich koncerty sa stali legendou. Pravidelne koncertujú dokonca na chate pod Ďumbierom, ale aj v Prahe či Poľsku. Vidieť koncert ZVA 12-28 Bandu je zážitok. Najlepšie v ich prirodzenom prostredí – štýlovej krčme plnej štamgastov. Noro sedí na stoličke, vlasy mu padajú na gitaru, pred ním kopa textov, pivo, za ním sa usmieva Laci a láska sa s kontrabasom. Aha a ešte fúzy, za tie sa Noro občas poťahá sám a zachraptí: „a teraz si dáme krátku pauzičku“.
Ich hudba vychádza z chickagského blues, čo je najviac markantné na ich prvom albume Hrubá múka, ktorý vzbudil zaslúžený rozruch a priaznivé recenzie v našej aj českej hudobnej tlači. Skladateľ, textár, spevák a gitarista Noro Červenák je často prirovnávaný k Tomovi Waitsovi, či Cpt. Beefheartovi, hoci on sám popiera vplyv týchto skvelých hudobníkov. Či je to tak, alebo nie, je v tomto prípade jedno. „Zvuk ZVA je neučesaný, drsný, je to rovnobežka textov a tvorí s nimi jedinečný celok, ktorý je na našej scéne ťažko k niečomu prirovnať“, napísal recenzent na musicserver.cz.
Na druhom albume Za fúzy ma poťahaj posúva kvarteto bluesový žáner oveľa ďalej a nerobí si pritom starosti s formou. Blues je v pocite oveľa viac ako v tradičnej schéme. Najviac ho je ale v Norových textoch. Drsných, o láske, zrade, alkohole, osamení, tragikomických situáciách, pitoreskných postavičkách, dokresľujúcich kolorit každého mesta, ale najviac vari o duši. Ako zaznie v texte jednej piesne z nového albumu „kosti bolia každú zimu, duša bolí každý deň“.
Pre neopakovateľný prejav a sound kapely ich hudbu použila Alica Nelis vo svojom výbornom filme Tajnosti. Noro účinkoval ako hosť v skladbe Tango skupiny Buty, ktorá vyšla na soundtracku k filmu a Nelis režírovala ich klip k skladbe Šťastný sviatok, v ktorom si aj sama zahrala.
Od posledného albumu kapela prešla jednou dosť podstatnou personálnou zmenou. Vynikajúci harmonikár a jeden z nositeľov typického soundu – Boris Čiampor – sa rozhodol kapelu opustiť a vydal sa na samostatnú dráhu. Červenákovci dlho hľadali náhradu, a našli. Mladého, ohybného huslistu, Stanislava Fakana. Jeho husle vniesli do kapely dosť výraznú zmenu a ešte väčší príklon k Waitsovskému soundu. Inštrumentárium a aranžmány na novom album sú skromnejšie ako na „fúzoch“. Z ruky zobať je skoro akustický album stojaci na Norovej staccatovej hre na gitaru a dobro a jeho šepote, chraptení, mumlaní... skrátka speve. Pod tým všetkým krásne buble Laciho kontrabas. Krškove bicie a perkusie tvoria spoľahlivý základ. Ich „blues“ je jedinečné , neopakovateľné. Na tomto albume asi najviac osobné, ako má pravé blues byť. V jednom z textov dokonca zaznie akési poďakovanie kapele, že to s protagonistom vydržala.
Najlepšie k posluchu nového CD je naliať si dobrý drink a pohodlne sa uvelebiť v kresle. Ak sa započúvate a uvoľníte, budete im za chvíľu zobať z ruky.

Ján Graus

http://www.novypopular.eu/clanok/




Další zprávy

O NÁKUPU
© Indies Scope

IČ 105 34 181     /     Dolní Loučky 191     /     594 55  Dolní Loučky u Brna

příměstský tábor Brno